Dorota Velejemná

*1990
Jedno neskoré štvrtkové novembrové ráno v roku 1990 sa nemocničními chodbami v Žiline rozoznel môj hlas – výkrik po prvom nádychu. O dvanásť rokov neskôr sa táto potreba vyjadriť prvýkrát pretvorila v básnický prejav. O ďalších osem rokov (a veľké množstvo popísaných papierov a preskúmaných zákutí meta-fórického vyjadrenia) sa tento prejav konečne
odhodlal verbalizovať pred väčším publikom. Ľudia počúvali, nechali hlas znieť. Pomohol mi stretnúť iné príjemné básnické hlasy, ktoré sa vďaka nemu dostali do iných jazykov, či už z angličtiny do slovenčiny (Alexander Hutchison), alebo naopak (Pero Le Kvet). Tak píšem ďalej, ale keďže už toľko nekričím, občas nejakú báseň radšej vyšijem do fotografe.

Okoloidúci

dnes som videla na ulici androida
po tvári mal polepené kusy kože, útrpný výraz
a mal trochu väčšie dlane než bežný člověk

Vodné vrásky

zjaz
vili mi dušu
ľu
dia čo si dobro
voľne
mažú mysle
aby si neuvedomovali
čo za hnitie
vnú
tri majú

 

Sny

Raz som si predstavila, že všetky dažďové kvapky z jednoho oblaku by sa spojili do jednej obrovskej masy vody. A táto jedna veľká kvapka by spadla na mňa. A keby som sa už uprostred tejto masívnej kvapky ocitla, dívala by som sa na to ako je všetko okolo pokrivené a narušené. A nahlas by som sa rozosmiala. To by spôsobilo, že by som sa nadýchla vody a zomrela by som najkrajším možným spôsobom aký si viem predstaviť. Našli by ma ležať na chodníku, celú mokrú s obrovským úsmevom na tvári, oči dokorán upreté dohora, odrážajúce oblaky. A bola by som modrá ako obloha.


Keď vyrastiem, chcem byť papierovou škatuľou. A keď budem touto papierovou škatuľou, budem ľahučká a budem chrániť, a budem mäkkučká, a deti si zo mňa budú stavať pevnosti a moje vnútro bude plné miesta možnosti, priestoru, prázdnoty, ktorá trpezlivo čaká na vyplnenie čímkoľvek, čo človek považuje za drahé. Budem cestovať, tisíce kilometrov, prenášat krehké veci na vzdialené miesta. Budem úkryt túlavých psov pred daždom. Ale toto všetko musí ešte počkať, pretože som ešte mladý strom v lese, stále rastiem.

×